Finančná gramotnosť ako ju vidíme my

Tému finančnej gramotnosti na Slovensku sme trochu načrtli už v minulom článku- Slováci a finančný trh. Avšak opakovanie je matka múdrosti, a preto si o nej povieme ešte niečo viac.

V nasledujúcich riadkoch si priblížime príklady finančnej gramotnosti na konkrétnejších prípadoch. Okrem štatistík budeme totiž vychádzať aj z našej súkromnej databázy, ktorá nám pomôže vytvoriť si obraz o reálnych ľuďoch, ktorí kráčajú medzi nami.

Ako už vieme, finančná gramotnosť je dlhodobý proces kreovaný časom, skúsenosťami a vedomosťami. Naše návyky preto musia byť zasadené do pevného časového obdobia. O tom vypovedá napríklad fakt, že najpočetnejšia skupina klientov je u nás viac ako 10 rokov.

Tu nadviažeme štatistiku robenú v rámci prieskumu agentúrou 2muse v auguste 2020. Tá hovorí, že hoci až 92% Slovákov verí, že je finančne gramotná, realita ukazuje iné čísla.

Zaujímavosťou je, že na mieru gramotnosti vplývajú viaceré faktory, no ekonomický status medzi ne nepatrí. Naopak, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla.

Slováci z miest nad 100-tisíc obyvateľov boli oproti zvyšku krajiny úspešnejší. Rozdiel medzi ľuďmi so stredoškolským vzdelaním bez maturity a absolventmi vysokej školy predstavoval ešte väčší rozdiel ako pri sídlach. Čo sa týka pohlaví, muži pri rovnakom vzdelaní, veku a veľkosti sídla boli v priemere lepší ako ženy.

Typická finančne najgramotnejšia osoba je muž, vzdelaním minimálne SŠ s maturitou vo veku od 26 do 35 rokov. Má poistenie nehnuteľnosti, čo môže byť indikátorom vlastníctva nehnuteľnosti na hypotéku.

Sem prikladáme opäť naše osobné čísla, ktoré ukazujú, že historicky najväčšia skupina klientov má u nás uzatvorené práve neživotné poistenie, kam spadá aj už spomínané poistenie nehnuteľnosti.

Typická finančne najmenej gramotná osoba je z obce s menej ako 1 000 obyvateľmi, ktorá zarába podpriemernú, často menej ako minimálnu mzdu. Nemá trvalý pracovný pomer a svoje výdavky systematicky sleduje menej ako raz mesačne.

Takéto osoby väčšinou nemajú veľký prehľad vo svojich financiách, a dôsledkom toho si nemôžu dovoliť s nimi strategicky narábať. V tejto súvislosti tu iba ťažko môžeme hovoriť o finančnom pláne, dlhodobom sporení či investovaní.

Jednou zo skupín, kde sú Slováci značne pozadu je dôchodkové sporenie. Podľa prieskumu sa iba 4 z 10 zamýšľajú nad takýmto sporením, avšak len približne štvrtina (28 %) má aj plán sporenia na dôchodok.

Naopak z oblasti investovania a sporenia ľudia najviac myslia na svoje deti. Priemerný vek našich klientov je 40,08 roka, a teda vieme predpokladať, že v takomto životnom úseku už má väčšina aspoň jedno dieťa. 

Z prieskumov agentúry vyplýva, že vyše dve tretiny rodičov pravidelne svojmu dieťaťu sporia typickú sumu 25 eur mesačne. 

Zaujímavosťou je, že finančne najmenej gramotní rodičia odkladajú deťom rovnakú sumu ako tí najvzdelanejší.

Napriek tomu je miernym paradoxom, že sa potvrdil trend posledných rokov, a to síce že máme stále väčšiu ochotu sporiť. A ponaučenie z koronakrízy k tomu istotne prispelo. Zodpovednejší prístup Slovákov dokladuje aj kontrola výdavkov. Podľa prieskumu 70 % Slovákov sleduje svoje výdavky pravidelne aspoň raz za mesiac. Rovnaké percento opýtaných svoje výdavky plánuje.

Zo všetkých štatistík vyplýva, že gramotnosť sa pomaly ale isto zvyšuje. Ľudia si uvedomujú, že životná úroveň záleží aj od ich vedomostí a schopnosti narábať s financiami zodpovedne. Určite tomu pomáha aj fakt, že v posledných rokoch sa na trhu objavuje stále viac príležitostí na vzdelávanie.

Jedným z projektov, ktoré sa snažia šíriť finančnú osvetu je „Finančná gramotnosť“. Ide o zaujímavý produkt, špeciálne prispôsobený na vzdelávanie zábavnou formou. Namiesto nudnej teórie Vám ponúka overenie schopností priamo v praxi, a to pomocou pútavej stolovej hry. Je preto vhodná pre deti, školy, rodiny, firmy alebo skupinky kamarátov či kolegov.